1/ Svetlo a tma, Stred

Milí,

prenos zo 6. novembra 2024.

Strach zo samoty

Keď sme sa narodili, žili sme svoju pravdu, kráčali sme po svojej ceste a neposudzovali sme, či to, čo robíme, je „dobré“ alebo „zlé“. Jednoducho sme sa starali o svoje veci. To sa začalo pomaly meniť, keď sme začali dostávať podnety od iných, dospelých, rodičov, opatrovateľov a iných členov rodiny. Začali sa miešať do našich preferencií a našich rozhodnutí a ukazovali nám, čo je okolo nic prijateľné a čo nie. Povedali sme, že uprednostňujeme A, a oni by povedali, aha, si si istí, že neuprednostňuješ B?

Rýchlo by sme pochopili, že aby sme neskončili sami, aby sme mali ich lásku a uznanie, existujú určité aspekty, ktorým by sme sa mali podriadiť, riadiť sa radšej ich pokynmi, a tak si zabezpečiť, že nás budú považovať za dobre vychovaných. Aj keď to bolo pre nás v mladom veku životne dôležité, aby sme prežili a socializovali sa, tieto prispôsobenia sa musia prirodzene vyvíjať, keď vyrastieme.

S pribúdajúcim vekom sa veci, ktorým sa podriaďujeme kvôli druhým, začínajú zväčšovať a čoraz častejšie, začíname žiť podľa odrazov v zrkadle. Problémom je, že život v strachu, strach z toho, že nebudeme súčasťou skupiny, strach z toho, že nás starší nebudú mať radi, a nakoniec strach z toho, že budeme sami, vedie k tomu, že zradíme sami seba. Znovu a znovu sa zrádzame, pretože už neprijímame časti seba, ktoré nezodpovedajú zrkadlám okolo nás.

Od osamelosti k odsúdeniu

Pocit osamelosti prichádza vtedy, keď sa opustíme, keď odmietneme sami seba a v dôsledku toho v sebe cítime prázdnotu. Odmietame časti seba samých v tomto súčasnom živote, a keď sa dostaneme k informáciám o svojich minulých životoch, odmietame aj tie a posudzujeme svoje činy ako „dobré“ alebo „zlé“.

Pri hľadaní spomienok na detstvo, analyzovaním svojich myšlienok, pocitov a činov si rýchlo uvedomíme, že sa sotva poznáme. Zložitosť našej osobnosti, množstvo udalostí, ľudí a emócií je také veľké, že sa v ňom môžeme ľahko stratiť. Potrebujeme si teda dopriať lásku, neodsudzovať sa, veď ako sme práve pochopili sa sotva poznáme.

Tento koncept sa často aplikuje na neodsudzovanie druhých, počúvame ľudí hovoriť, aby nikoho neodsudzovali, že nie ste v jeho hlave, nepoznáte všetky detaily jeho života. Ja však tvrdím, že to platí predovšetkým pre nás samých. To, čo súdime o druhých, je priamym zrkadlom toho, čo súdime sami v sebe. Nechceme prežívať bolesť z toho, že nás súdia, že sa opäť „mýlime“. Ale keďže naša pozornosť je už na to upriamená (keďže to odmietame, čo je najrýchlejší spôsob, ako si niečo udržať v mysli), teraz túto vlastnosť rozpoznávame u všetkých okolo seba a cítime úľavu, keď ju môžeme kritizovať u iných. Projektujeme svoju bolesť a tá sa zrazu stáva oveľa znesiteľnejšou.

Od úsudeniu k polaritám

Dúfam, že začínate chápať, že začiatok sme my. Začiatok toho všetkého je v nás, v našom odmietaní, v posudzovaní, že naše správanie bolo „dobré“ alebo „zlé“. Keď začneme prechádzať od strachu k láske, keď začneme namiesto odsudzovania dávať lásku nám, začneme otvárať svoje srdcia a môžeme sa stať stĺpom Svetla, ktorým skutočne sme.

Posudzovanie vecí ako „dobrých“ alebo „zlých“ je ilúzia. Je to ilúzia tohto sveta polarít, kde sme všetci vyzvaní, aby sme si vybrali stranu, pravica verzus ľavica, muži verzus ženy, kapitalisti verzus socialisti, demokrati verzus republikáni, jedenie mäsa verzus vegetariánstvo, tma verzus svetlo, dobro verzus zlo, kresťanstvo verzus islam a takto by som, bohužiaľ, mohla pokračovať donekonečna. Vyzývajú nás, aby sme si vybrali stranu, dokonca nás k tomu tlačia, ale teraz je čas vidieť ďalej.

Vidieť, že táto hra na polarity je tu na to, aby nás zabavila, ale cieľom je vidieť širší obraz.

Každý jeden život služby a každý jeden život vraha sú rovnako dôležité. Je ťažké si to uvedomiť, ale každá naša časť, každý život, ktorý sme kedy prežili, je rovnako dôležitý a my to musíme prijať.

V našom súčasnom živote môžeme nájsť stovky toho, čo považujeme za chyby, ktoré nám prinášajú najrôznejšie pocity smútku a bezmocnosti. Takto to bolo a takto to už nie je, a to je všetko. Ak cítite, že sa vo vás objavuje odpor, chápem vás. Vaša myseľ sa bude snažiť nájsť najhorší možný scenár a bude sa snažiť polarizovať, pretože to je to, čo je zvyknutá robiť od čias, keď ste boli vychovávaní.

Nájdite Stred

V tejto chvíli si môžeme vybrať cestu k láske, k integrácii. Necíťte sa zle za to, čo ste urobili alebo neurobili. Tak sa to stalo a je to v poriadku. Nič nie je stratené a nie je neskoro. Každá vaša časť a každý váš život je v Božích očiach nekonečne dôležitý.

Toto je Neutralita.

Nájdete Stred, z ktorého už nevidíte v dualite, v protikladoch. Pretože keď ste v Strede, veci sa nejavia ako polarity. Je tu Stred a okolo neho sú sústredné kruhy. Neexistuje žiadna polarita, je to ilúzia.

Neexistuje dobro ani zlo.

Existuje Láska. A existuje strach.

Existuje prijatie. A je tu odmietnutie.

Existuje len jedna vec, Láska, Boh, Zdroj, Vedomie, a tým, že žijete v strachu, odsudzovaní, odmietaní a polarizácii, žijete ďalej od neho, uzatvárate sa pred svojou pravou podstatou, kanálom Svetla, pilierom Svetla.

Prežili sme toľko životov a urobili toľko vecí blízko i ďaleko od Boha. A on nás za nič z toho nesúdi, miluje nás takých, akí sme, pretože to je všetko, čo Boh robí. Miluje každého bez odsudzovania. Každému dáva šancu vrátiť sa k Svetlu, bez ohľadu na to, aký život žili, bez ohľadu na to, čo o ňom povedali alebo čo proti nemu urobili.

Stred je pravda.