Prenos z 25. decembra 2024.
Všetci drahí,
Prajem všetkým ten najsvätejší čas. Vianoce, čas, keď sa narodil Kristus. To hovoríme každý rok, a predsa, premýšľame hlbšie, čo to znamená? Prečo každoročne oslavujeme túto udalosť? Skúsme sa na to pozrieť z iného uhla pohľadu. Čo ak sa každý rok v tomto čase v našich srdciach rodí Kristovo vedomie?
A s rozšírením Krista v našich srdciach nevyhnutne prichádza čas výziev vo viere. Keď sa od nás žiada, aby sme rozšírili Lásku vo svojom srdci, zároveň sa od nás žiada, aby sme posilnili svoju vieru. A tak prichádzajú výzvy, ktoré nám ju majú pomôcť dosiahnuť. Dokonca aj Matúš, ten najracionálnejší a najinteligentnejší človek na Zemi, sa pozrel Ježišovi do očí a nasledoval ho. Pretože mu to kázalo jeho srdce. Keď k vám hovorí vaše srdce, počúvate ho?
Pravda si vždy nájde svoju cestu, naše obavy, ktoré nám bránia žiť túto pravdu, sa vynárajú na povrch, aby sme si ich všimli. Vidíme ich jeden po druhom, pracujeme s nimi, keď sa objavia, každý večer uzdravujeme daný deň a tým očisťujeme svoju Dušu. A posúvame sa vpred.
Strach zo zlyhania
Niekedy nám v napredovaní bráni tlak niečo dosiahnuť. Tak veľmi sa bojíme, že sklameme iných, že sklameme seba, že sklameme Boha, až nakoniec skončíme paralyzovaní. Keď nastane situácia, ktorú sme v minulosti nezvládli, ochromí nás strach, že sa zopakuje to isté. Že to opäť nezvládneme, že sa objaví ten istý strach alebo dokonca nejaký iný strach a my to pokazíme. A tak nakoniec máme strach z toho, že máme strach. V týchto chvíľach však musíme privolať všetko, čo sme sa naučili, všetku prácu, ktorú sme vykonali, všetku Lásku, ktorú sme otvorili vo svojom srdci, aby sme pochopili, že to nemusí byť tak, ako to bolo predtým. Bolo, ale už nemusí byť. Koľko viery je potrebnej na to, aby sme verili, že nech sa objaví akýkoľvek strach, zvládneme ho? Že budeme chránení a vedení? Koľko viery si to vyžaduje? Koľko viery ešte potrebujete, aby ste to cítili?
Dvere nebies sa otvárajú tým, ktorí otvoria svoje srdcia. Tým, ktorí dokážu prekonať svoj strach, tým, ktorí si namiesto toho vyberú Svetlo. Musíme pochopiť, že strach uzatvára všetky naše prenosové kanály, žľazy, čakry, oslabuje naše éterické telo, nadmerne aktivuje nervový systém, tlmí náš imunitný systém a zapája naše mentálne telo. A práve v tomto momente začíname žiť v ne-realite vytvorenej zo strachu. Už nevidíme jasne, strácame energiu, pretože naša pozornosť sa upína na eventuality, ktoré sme si vymysleli, čo nás oslabuje. Menej strachu v sebe nosíte, viac sa môže zvýšiť hladina vašej energie.
Vaše strachy sa vám znova a znova ukazujú v rôznych súvislostiach v nádeji, že si jedného dňa uvedomíte, že ste silnejší ako oni.
Že nad vami nemajú moc, pokiaľ sa im ju slobodnou vôľou nerozhodnete dať. Že v neviditeľnom svete je množstvo bytostí pripravených živiť sa vašou energiou, pokiaľ necháte otvorené okná, pretože nie všetky entity žijú vo Svetle. Uvedomme si, že čím menej strachu držíte vo svojom srdci, tým viac priestoru vytvárate pre Lásku a žijete bližšie k Bohu. Na svojej ceste nachádzame časti svojej viery, ktoré sú zakryté, roztrieštené, zamaskované, schované, pochované naším strachom. Ako napredujeme, odkrývame ich, vynášame ich na povrch, do srdca našich energetických tiel, čím zvyšujeme nielen svoju vieru, ale aj hladinu energie.
Táto cesta je veľmi mätúca, ale ako sa odlupujú vrstvy cibule, ako sa naše tiene jeden po druhom premieňajú, dostávame záblesky života naplneného Láskou. A keď to pocítime, uvedomíme si, že žiadny strach na svete nie je hodný toho, aby sme nežili v Láske, že tento stav už nechceme stratiť. A už je to tu, opäť strach zo strachu. Teraz, keď sme očistili množstvo tieňov, sa musíme opäť naučiť žiť, žiť v šťastí. Keď vznikne chaos, máme tendenciu držať sa starých, známych spôsobov, strachov a zvykov. Tieto spôsoby sme však už transmutovali, už sa v nich necítime dobre. Takže to, čo sa od nás žiada, je pravý opak. Aby sme našli oko búrky. Aby sme načúvali sami sebe viac ako kedykoľvek predtým. Aby sme mali viac viery ako kedykoľvek predtým. Aby sme si oddýchli, keď sa na to cítime, aj keď máme na práci tisíce vecí. Robiť A, aj keď všetci hovoria, aby sme robili B, pretože naozaj veríme, že A je odpoveď. A nech už sa následky zdajú akékoľvek, čo ak to bola len hra? Čo ak to bol len test? Čo ak by to nemalo žiadne dôsledky?
Tu sa prejavuje sila rutiny. Ak si každý deň stanovíme rituály, ktoré očisťujú celé naše telo, pohyb, modlitby, sústredenie, odpočinok, vyčistenie mysle, a robíme ich bez akýchkoľvek očakávaní, práve v čase chaosu sa k nim môžeme vrátiť namiesto starých, nefunkčných spôsobov. Môžeme preprogramovať svoje reakcie založené na strachu, aby sme namiesto nich prišli do Stredu. Aby sme namiesto toho prišli k Láske. Aby sme si namiesto toho vybrali vieru. Vybrať si namiesto toho vieru a Boha. A tak môžeme každý deň prosiť Boha, našich anjelov, našich sprievodcov, aby nám pomohli robiť to, čo máme robiť, pomáhať tým, ktorým máme pomáhať, transmutovať to, čo máme, bez strachu, bez pochybností, s absolútnym pokojom, v Strede. Aby sme každý deň prinášali Božie kráľovstvo na Zem. Stáť blízko Boha, on riadiaci moju ruku a hlas. Odovzdať sa tomuto ideálu dnes a odteraz. Vybrať si vieru namiesto strachu, vybrať si tvorbu Nového, nie udržiavanie starého. Rozhodnúť sa odpustiť sebe a všetkým tak, ako nás to učil Ježiš.
Byť dostatočne čistí, byť dostatočne prebudení, aby sme počuli, cítili, zdieľali to, na čom sme sa dohodli v tomto živote. Neexistuje čistejší, väčší a dôležitejší cieľ ako tento.
Odvážte sa počúvať svoje srdce, zachovajte si vieru. Odvážte sa teraz nenásledovať nikoho iného, len svoje vedenie. Hovorí hlasno a jasne, počúvajte ho. Udržujte svoje telá nepoškvrnené tak, ako by mali byť, dávajte si pozor na všetko, čo počúvate, vidíte, robíte a čomu dovolíte, aby ovplyvnilo vaše rozhodnutia. Odvážte sa upokojiť svoju myseľ a rozhodujte sa zo srdca. Odvážte sa byť v Strede. A čoskoro zistíte, že následky nebudú žiadne alebo že budú oveľa menej zlé, než ste si mysleli. Pozerajte sa očami svojho srdca.
S láskou,
Ďakujem.