Prenos z 28. júna 2025.
Každý deň sa tisíc vecí podarí, zobudíme sa, dýchame, hýbeme sa, trávime, bije nám Srdce, vidíme, počujeme, cítime, chodíme, jeme, pijeme, bozkávame sa, cítime Slnko, nikde nás nič nebolí, máme rodinu, priateľov, dom, pozemok, dostatok prostriedkov na život, veľa vecí v našom vlastníctve, peniaze…
A pokiaľ sú všetky tieto „podmienky“ splnené, sme šťastní, sme láskaví, dobrotiví, modlíme sa k Bohu, zdieľame Lásku. Máme vieru.
Ale akonáhle sa nesplní čo i len jedna ‚podmienka‘, otočíme sa, obviňujeme Boha a hovoríme, že nás trestá. Hovoríme, že to nie je spravodlivé, cítime sa nešťastní, nemilovaní, smoliari, hovoríme si: „Ale prečo práve ja, čím som si to zaslúžil, veď som urobil všetko, čo odo mňa Boh žiadal.“
Aký je teda váš vzťah k Pánovi?
Ak pri prvej nepríjemnosti prvé, čo urobíte, je, že ho obviňujete?
Je on zodpovedný za vaše nešťastie?
Je on zodpovedný za vaše šťastie?
Je on jediným vinníkom?
Čo od neho očakávate?
Život bez nepríjemností?
Bez akejkoľvek bolesti alebo nepohodlia?
Ako reagujete na menšie nepríjemnosti, väčšie nepríjemnosti alebo akékoľvek nepríjemnosti?
Ukazujete hneď zuby?
Vyťahujete svoju kuklu? Vaše brnenie?
Stávate sa okamžite zatrpknutými?
Nútite všetkých okolo seba platiť za to, že sa cítite zle?
Kde je v tom všetkom Boh?
Svet takto nefunguje. Nie všetko je biele a nie všetko je čierne.
Život je zmesou podmienok, ktoré neprestajne triedite do škatuliek.
Chcem sa cítiť dobre, nikdy nechcem cítiť bolesť…
Naozaj nechceš?
Ale ublížili ste iným. A ublížili ste aj sami sebe.
Pochopte, neplatíte za to, čo ste urobili. Platíte, lebo ste si to vybrali, keď ste sem prišli.
Rozhodli ste sa cítiť bolesť, nenávisť, hnev a nespravodlivosť, ako aj súcit, Lásku a šťastie.
Neprišli ste sem preto, aby ste rozhodovali, ktoré pocity sú dobré a ktoré zlé, a cítili len tie dobré.
Dokonca aj deti to chápu.
Vyjadriť to, čo cítite, je jediný spôsob, ako sa posunúť vpred.
Ale vyjadrujeme to inteligentne. Nenútime celú planétu, aby platila za našu bolesť.
Naša bolesť je rovnako dôležitá ako naša Láska.
Všetko spolu súvisí, všetko je prepojené, všetko sa pohybuje spoločne.
Nič nie je v izolácii. Tým, že utekáte od nepríjemného, utekáte od príjemného. Tým, že utekáte pred nenávisťou, ktorú cítite, utekáte pred Láskou, ktorá je vo vás.
Naučiť sa vyjadrovať veľkoleposť svojho emocionálneho sveta bez toho, aby ste seba a ostatných vznietili, je to, čo sme sa sem všetci prišli naučiť.
Trpím, ale rozhodol som sa nevylievať si svoju bolesť na ľuďoch okolo seba, pretože to nie je ich vina a nikomu to nepomôže.
Nebudem klamať a tvrdiť, že všetko je v najlepšom poriadku, ale rozhodol som sa ich tiež neotráviť.
Za svoj vnútorný stav som zodpovedný len ja sám.
Ak tam sídli nepríjemná emócia, je na mne, aby som sa s ňou vysporiadal, pretože ja som kráľom svojho paláca, svojho domu.
Boh mi zveril tento pozemok a urobil ma zaň zodpovedným.
Taká bola dohoda medzi nami.
Môj pozemok je spojený s každým iným pozemkom na tomto svete, pretože spolu tvoria Svet.
V prenájme, ak je na mojom pozemku neporiadok, nie je zaň zodpovedný ani môj sused, ani môj majiteľ.
Príde deň, keď svoj pozemok vrátime Bohu a bude záležať na nás, ako sme s ním naložili.
Nebudeme za to súdení, pretože Boh je našťastie oveľa múdrejší.
Napriek všetkým okamihom, keď sme ho obviňovali, jediné, čo robil, bolo, že nás naďalej miloval, pretože to rodičia pre svoje deti robia.
Takže keď ten deň príde, pamätajte, že jediným sudcom na vašej pôde budete vy sami.
Ale vtedy už bude neskoro povedať: „Ach, keby som to bol vedel, bol by som vydržal trochu viac bolesti, veď to nie je až také bolestivé“.
Ak stále počítate svoje bolesti a zabúdate na všetko ostatné, čo máte, veľa ste nepochopili.
Boh vám to nebude mať za zlé, ale vy to budete mať za zlé sebe a budete chcieť odčiniť to, čo ste urobili.
A to je úplne úctyhodný čin, ktorý vás však drží v kruhu.
Teraz to lepšie chápete, nesmierne na tom pracujete, takže sa uistite, že ste to integrovali.
Jediný človek, ktorý vás bude počas Veľkého súdu súdiť, ste vy sami.
Všetky príšery, s ktorými sa v ten deň stretnete, pochádzajú len z vás.
Ak budete robiť túto prácu, stretnete sa s nimi skôr, ako ten deň nastane, a Deň súdu bude pre vás ďalším obyčajným dňom.
Pretože strach z temnoty je strach z temnoty, o ktorej v hĺbke duše vieme, že sme spáchali, ale nemáme odvahu si priznať.
Taká je pravda.
Ak toto pochopíme, zaplatenie ceny v podobe utrpenia, emócií a bolesti sa nezdá byť takou veľkou cenou, ak dokáže premeniť činy, ktorých sme sa dopustili v hmote.
Nikto vás netrestá. Okrem vás samých.
Karma vás neprenasleduje. Koleso sa točí dovtedy, kým si neuvedomíte, že ho stále otáčate.
Snažte sa čo najlepšie zvládať svoje utrpenie, starajte sa oň, zbytočne ho nešírte.
Neexistuje človek, ktorý by netrpel.
Nemýľte sa, netrpíte viac ani menej ako ostatní.
Každý prežíva utrpenie a každý sa ho musí naučiť ovládať.
Nestrácajte už čas premýšľaním nad tým, ako alebo prečo.
Cíťte život vo vás a život vás povedie tam, kam chcete ísť.
Ak budete čakať na chvíľu, keď už na ružiach nebudú žiadne tŕne, navždy zostanete tam, kde ste.
Ďakujeme vám za váš prínos a za všetku vašu prácu.
Vo svojom utrpení nikdy nie ste sami, nedovoľte, aby vás o tom presvedčila vaša preťažená myseľ.
Odpoveď je vždy vo vás.
Ďakujeme.